Spoločenské vedy

Politický systém prvej Slovenskej republiky zasiahol do výchovy celej generácie mládeže. Pre jej formovanie a výchovu nového človeka, vytvoreného na obraz zodpovedajúci ideológii Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, bola založená jedna z najvýznamnejších masových organizácií v republike – Hlinkova mládež (HM). Kniha prináša veľké množstvo nových, doteraz nepublikovaných informácií o jej organizácii – od jej vzniku zo základov Slovenského katolíckeho skautingu až po zánik spolu s politickým a štátnym aparátom Slovenskej republiky. Jej genézu, domácu aj medzinárodnú činnosť autor plasticky vykresľuje na základe rozsiahleho archívneho výskumu a dobovej tlače, ktoré dop?ňa o poznatky zo súčasných publikovaných prác. Súčasťou knihy je bohatý obrazový a textový materiál s profilmi hlavných predstaviteľov Hlinkovej mládeže, časovou chronológiou organizácie, jej organizačnou štruktúrou, publikáciami a výchovným a vzdelávacím systémom HM. 

Redemptorista Ján Ivan Mastiliak. Monografia približuje proces s desiatimi rehoľnými kňazmi, po ktorom o niekoľko dní nasledovala likvidácia mužských kláštorov, dobre známa ako „akcia K”. Štátna prokuratúra pôvodne navrhovala štyri tresty smrti, ale nakoniec bolo najvyšším trestom doživotie. Iba jeden z desiatich súdených rehoľníkov pochádzal zo Slovenska, no práve on, gréckokatolícky redemptorista Ján Ivan Mastiliak, dostal z celej skupiny najvyšší trest. To bol aj dôvod, prečo sa monsterproces konal v dňoch 31. marca – 5. apríla 1950, a v predkladanej monografii je spracovaný práve z pohľadu jeho osoby. Jednotlivé kapitolky približujú zákulisie príprav procesu, jeho priebeh, realizáciu, hodnotenie, ale aj ohlas vo verejnosti. Posledná kapitola sa venuje úsiliu J. Mastiliaka dosiahnuť súdnu rehabilitáciu, čo sa mu však za života nepodarilo. Zhromaždené archívne dokumenty jasne dokazujú, že monsterproces bol nielen vykonštruovaný, ale že pri jeho príprave i realizácii štátne a stranícke orgány, vrátane vysokých funkcionárov, postupovali nezákonne. Aj tu sa ukázala všemocnosť komunistickej strany a jej prisluhovačov, ktorá vyrobila obludný mechanizmus, dovoľujúci odsúdiť nevinných ľudí, na vysoké tresty odňatia slobody. Súčasťou publikácie je menný register, fotografická a dokumentárna príloha. 

Das „Drittte Reich“ und die Entstehung des Slowakischen Staates – Dokumente I. Produkcia komentovaných prameňov patrí medzi jedny z najdôležitejších úloh každej historiografie. Slovensko je, žiaľ, v porovnaní so susednými štátmi vo všetkých kultúrno-historických ukazovateľoch pozadu. Hoci problematike vzniku Slovenského štátu a politike nacistického Nemecka boli venované viaceré práce, nejestvuje k tomuto relatívne krátkemu, zato však veľmi dynamickému obdobiu najnovších slovenských dejín žiadna edícia dokumentov, ktorá by sa zaoberala všeobecným vývojom na Slovensku od októbra 1938 do marca 1939. Predložená edícia dokumentov si kladie za cieľ túto doposiaľ jestvujúcu medzeru zaplniť. Nie je však postavená na prameňoch slovenskej, ale nemeckej proveniencie. Hlavnú kostru edície „Tretia ríša” a vznik Slovenského štátu. Dokumenty I. tvoria diplomatické dokumenty, ktoré sú organicky doplnené spisovým materiálom nacistickej Bezpečnostnej služby (Sicherheitsdienst – SD), viedenského ríšskeho miestodržiteľstva (A. Seyss-Inquart) a Deutsche Partei na Slovensku. Rôznorodosť prameňov umožňuje poukázať na variabilitu nemeckých plánov a koncepcií v súvislosti nielen so Slovenskom, ale aj ďalšou autonómnou časťou vtedajšej ČSR – Zakarpatskou Ukrajinou. Pritom všetky reflektujú aj vnútorný vývoj na Slovensku. Publikácia je dvojjazyčná – v slovenskom a nemeckom jazyku, doplnená o menný a miestny register.

Konfigurácia pastorácie v perspektíve kristo-logickej transformácie. Úloha ľudskej inteligencie v teológii nevychadza z túžby po poznaní, ale z túžby viery. Táto úloha je v súčasnosti sprevádzaná epochálnou novosťou, ktorú charakterizuje radikálnosť (týka sa totálnej prestavby fundamentov) a prudkosť (týka sa časovej i psychickej akcelerácie). Cirkev sa už nemôže spoliehať ani na „kresťanské mantinely" súčasnej spoločnosti, ani na rešpekt a bázeň súčasného človeka, ani na nič iné, iba na plody.

Kapitoly z histórie Slovákov a Maďarov. Kniha nikoho nešetrí. Rozoberá témy prekračujúce niekoľko storočí, ktoré však vysielajú správy a signály do bezprostrednej súčasnosti a poskytujú muníciu politikom a ľuďom, ktorí ich milujú a volia... Kniha sa novým, nezaujatým zrakom mladých budapeštianskych historikov pozerá na súžitie Slovákov a Maďarov a s neľútostným pohľadom na obe strany hľadá pravdu o konkrétnych udalostiach bez toho, aby plodila ďalšie zbytočné spory.  

Listy politického väzňa Juraja Hurného z jáchymovského pekla manželke Eliške. Mgr. Silvia Haladová, PhD. (1975)Vyštudovala históriu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, titul PhD. jej bol udelený v roku 2008 na Univerzite Komenského v Bratislave v odbore archívnictvo a pomocné vedy historické. Do roku 2018 pôsobila ako odborná asistentka na Katedre historických vied a stredoeurópskych štúdií Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V súčasnosti je pracovníčkou Centra výskumu obdobia neslobody Ústavu pamäti národa. Vo svojej vedeckej činnosti sa zameriava na slovenské dejiny 20. storočia, predovšetkým sa venuje dejinám každodennosti a regionálnym dejinám. Je autorkou troch monografií, vysokoškolskej učebnice, niekoľkých desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov publikovaných doma aj v zahraničí.Ing. Stanislav Labjak, ThLic. (1955)Vyštudoval elektronické počítače na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. Tajne študoval filozofiu a teológiu. Spolu s kardinálom J. Ch. Korcom je zostavovateľom zbierky autentických dokumentov Sviečkovej manifestácie v roku 1988, ktorá vyšla pod názvom Bratislavský Velký piatok. Po roku 1989 si štúdiá doplnil v Ríme a vo Varšave ukončil obhajobou licenciátnej práce. Od roku 2004 pracoval v Ústave pamäti národa na projektoch spracovávania evidencií a projekte Svedkovia doby totality. V súčasnosti sa venuje agende protikomunistického odboja.

Dvanáct pražských kostelů postavených jako odpověď na stržení Mariánského sloupu. Krátce po stržení Mariánského sloupu 3. listopadu 1918 se započalo se sbírkami na jeho obnovu. Iniciátorem těchto snah byl člen III. řádu sv. Františka – Dr. František Nosek. V roce 1924 přišel biskup Antonín Podlaha s myšlenkou, že odčinit urážku Matky Boží by mohla i výstavba tolika kostelů kolem Prahy, kolik hvězd měla gloriola kolem hlavy Panny Marie. Tato vize se naplnila, výpravně pojatá kniha přináší výčet těchto sakrálních staveb včetně jejich popisu a bohatého obrazového doprovodu a všímá si i mladších katolických sakrálních staveb v Praze. Vydáno ve spolupráci se Sekulárním františkánským řádem.

Osobní vzpomínky na třicet let obnovy Mariánského sloupu v Praze a nejen na tuto práci. Akademický sochař a restaurátor Jan Bradna (*1943) má za sebou půl století tvůrčí práce, která pomohla navrátit zašlou krásu velké řadě památek na našem území včetně těch úplně zničených. Není divu, že jej v roce 1988 zaujal pohnutý osud Mariánského sloupu na Staroměstském náměstí v Praze, kterému poté věnoval více než tři desítky let života. Ve svém vyprávění nám předkládá vlastní příběh, který se protnul s úžasným příběhem rekonstrukce a návratu prvního barokního sousoší na Staroměstské náměstí. Jan Bradna v něm díky své profesi a citu pro nápravu křivd sehrál jednu z ústředních rolí. Byla zkouškou víry, plná dramatických zvratů, obětavé a trpělivé práce. Ačkoli text nezapře odbornou erudici a celoživotního tvůrčího ducha, je především laskavým svědectvím jednoho krásného lidského života.

K 1. výročí obnovy Mariánského sloupu na Staroměstském náměstí v Praze vyšlo v Nakladatelství Flétna doposud nejrozsáhleji zpracované dílo k tématu, kniha Mariánský sloup v Praze. Podává ucelenou zprávu o příběhu, ve kterém se potkaly radosti, bolesti a stigmata českého národa. O naději, kterou jeho obnova nese. O kráse prvního barokního sousoší u nás. A o neuvěřitelném úsilí jeho obnovovatelů, jejichž snaha se dlouho jevila jako marná a zbytečná… Staroměstské náměstí v Praze s návratem Immaculaty na sloupu dostalo opět prostor. Jako kdybychom předtím bez Mariánského sloupu hleděli na tu krásu Staroměstského rynku jen jedním okem a nevěděli, že to může být i jinak. A najednou se nám otevřely obě oči… Předmluvu ke knize napsal kardinál Dominik Duka. Publikace je vytištěna na křídovém papíře a obsahuje stovky obrázků, reprodukcí a dokumentů.

Po februári 1948 mal komunistický režim v Československu na poli cirkevnej politiky jediný cieľ – podriadiť si úplne všetky cirkvi. V prípade Katolíckej cirkvi sa komunisti snažili vytvoriť z nej nezávislú národnú cirkev, ktorá by nebola pod vplyvom Vatikánu, ale bola kontrolovaná a riadená štátnou mocou. Jedným z nástrojov, ako to dosiahnuť, bol aj politický súdny proces, v ktorom mohli byť nielen skompromitovaní, ale odsúdení odporcovia – aj tí potenciálni – komunistického režimu. V monsterprocese proti A. A. Machalkovi a spoločníkom v plnosti fungoval systém kabinetnej justície, keď ešte pred vynesením rozsudku bolo rozhodnuté o vine a treste obvinených rehoľníkov. Keďže bola odstránená kontrola justičných orgánov nad vyšetrovaním, otvorila sa tým možnosť používať nezákonné vyšetrovacie metódy a rehoľníci nemali možnosť skutočnej obhajoby. Boli obvinení zo zločinov proti republike, zo špionáže pre Vatikán a imperialistické mocnosti, z prípravy protištátneho sprisahania atď. Desiati nevinní rehoľníci boli v tomto procese odsúdení celkom na 132 rokov väzenia a jeden doživotný trest, ktorý dostal slovenský redemptorista Ján Ivan Mastiliak. 

Trojice, která změnila svět. Reagan, Thatcherová a Jan Pavel II. tvořili trojici, která porazila sovětský komunismus a Říši zla. John O’Sullivan se nechává vést vtipem a představivostí a ukazuje tři epizody nedávných dějin. Ronald Reagan byl několik měsíců po inauguraci postřelen a téměř zabit. Papež Jan Pavel II. téměř zahynul po vražedné kulce. A Margaret Thatcherová se v pátém roce svého úřadu skoro stala obětí bombového atentátu IRA v Brightonu.O’Sullivan se zabývá těmito tajemstvími, popisuje drastické alternativy a dokonce se ptá, zda zde nezasáhla našim očím neviditelná božská inteligence. Je to vzrušující četba, nabízející radost a potěšení.

Publikácia prostredníctvom úradných záznamov, hlásení bezpečnostných orgánov, zápisníc z výsluchov, výpovedí pred súdom a ďalších dobových dokumentov približuje jeden z najväčších vykonštruovaných politických procesov na Slovensku i v celej ČSR, ktorý sa konal v dňoch 18. – 21. októbra 1950 v Bratislave. Viliam Žingor, popredný partizánsky veliteľ z obdobia druhej svetovej vojny, bol na základe falošného obvinenia, že je vodcom „reakčných živlov“ na Slovensku, odsúdený na trest smrti. Proces súčasne zapadal do politickej línie boja proti „slovenskému buržoáznemu nacionalizmu“, „separatizmu“ a „titoizmu“. Súčasťou publikácie sú aj dokumenty o rehabilitačnom súdnom konaní z roku 1968.

Ogrod svätých Sedempočetníkov. Túto publikáciu vydala farnosť Podbiel ako duchovné ovocie púte Po stopách staroslovenskej minulosti v roku 2006.  

Dokumenty spravodajstva slovenskej armády (1940 – 1941). Publikácia predstavuje menej známu kapitolu dejín 20. storočia – osudy ukrajinských utečencov pred boľševickým režimom, pričom sa venuje aj otázke poznatkov o tomto režime počas druhej svetovej vojny na Slovensku. V lete 1941 sa na území východnej Haliče (bývalé východné Poľsko, dnes západná Ukrajina), nachádzalo až 50 tisíc slovenských vojakov. Títo sa na viacerých miestach stretali s dôkazmi otrasnej sociálno-ekonomickej situácie a proticirkevnej politiky sovietskeho režimu, ale najmä s následkami masového zabíjania politických väzňov (dovedna až 30 tisíc obetí) príslušníkmi NKVD.Tieto šokujúce informácie vzápätí poslúžili ako základ pre dobovú propagandu ľudáckeho režimu. Práve na základe osobných svedectiev tisícok Slovákov sa však informácie – najprv o boľševických a onedlho aj o nacistických zločinoch (či protižidovských pogromoch v Haliči) – rýchle šírili do spoločnosti aj neoficiálnou cestou.Z dokumentov tiež vyplýva, že Ukrajinci, ktorí od jesene 1940 utekali pred sovietskymi perzekúciami do strednej Európy, informovali nielen o skutočných pomeroch na územiach bývalého Poľska pričlenených v auguste 1939 k ZSSR, ale tiež o prípravách Červenej armády na útočnú vojnu proti Nemecku a jeho spojencom. Predkladané dobové dokumenty, verifikované údajmi z novšej zahraničnej literatúry, a viacero posiaľ nepublikovaných fotografií o excesoch stalinského režimu súčasne môžu prispieť k objektivizácii pohľadu na zločinné režimy 20. st. – boľševizmus a nacizmus. 

Politický vývoj na Slovensku po februári 1948. Tomáš Černák (1984) - historik. Absolvoval odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2008 - Mgr., 2009 - PhDr.) a interné doktorandské štúdium na Historickom ústave SAV (2014 - PhD.). Od roku 2018 pracuje ako odborný asistent na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednáša slovenské dejiny po roku 1945.Vo svojom výskume sa predovšetkým zaoberá dejinami KSS a KSČ, jej vedúcimi predstaviteľmi, osobnosťou Gustáva Husáka, cirkevnými i kultúrnymi dejinami. Zaoberá sa tiež históriou slovenského, česko-slovenského i svetového futbalu a najmä vplyvom politiky na futbal a fenoménom futbalového chuligánstva. Je autorom alebo spoluautorom viacerých kníh, ako napríklad Husák: Mladé roky Gustáva Husáka 1913 - 1938, Husák: V odboji a SNP 1938 -1945, Husák. Vrcholy a pády 1945-1951. Je tiež autorom alebo spoluautorom viacerých kníh z dejín slovenského a česko-slovenského futbalu, a tiež je zakladateľom Edície Belasé legendy o najvýznamnejších už nežijúcich hráčoch a tréneroch Slovana Bratislava, v ktorej doteraz napísal sedem publikácií. Publikoval tiež desiatky vedeckých štúdií a popularizačných článkov na rôzne témy zo slovenských i svetových dejín.

Záujem o slovenskú faleristiku (faleristika - pomocná historická veda, zaoberajúca sa radmi a vyznamenaniami) v poslednom desaťročí je veľmi živý nielen v odborných kruhoch, ale aj v širokej verejnosti. Tento záujem je podmienený politickými a spoločenskými zmenami, ktoré nastali po roku 1989. Najmä vznikom Slovenskej republiky, dňom 1.1. 1993, sa začala písať nová etapa, ktorá zaznamenala úrodnú produkciu. Tradícia slovenskej faleristiky nie je bohatá na množstvo zhotovených insígnií v porovnaní s inými národmi, ale svojim námetom a výtvarným stvárnením zaujme aj neodborníka. Faleristická tvorba odráža charakter národa, jeho tradície, dejinné udalosti. Štát prostredníctvom radov a vyznamenaní oceňuje tých, ktorí sa najviac zaslúžili o jeho upevňovanie, šírenie dobrého mena, presadzovanie ľudskej spolupatričnosti, čestnosti, chrabrosti, hrdinstva a obety.

Prečo ľudia (ne)odchádzajú zo svojej vlasti. Problematike emigrácie sa autor − lekár žijúci od roku 1968 vo Švajčiarsku – z vlastného záujmu venoval celé roky. Do knižky zozbieral desiatky svedectiev a výpovedí umelcov, vedcov, verejných činiteľov, či kňazov, ktoré tvoria pestrú mozaiku ľudských postojov a dramatických životných príbehov a každý z nich nejakým spôsobom odpovedá na otázku o motívoch odchodu, resp. úteku z vlasti. Kniha môže byť zaujímavým a poučným čítaním pre každého aj v dnešnom globalizujúcom sa svete, veď (e)migrácia je opäť aktuálna.

vysokoškolská učebnica. Publikácia podáva hlavné témy, ktoré tvoria teoretický základ misijnej a charitatívnej práce, alebo ňou hýbu v praxi. Tematické okruhy zahrňujú biblické, teologické a antropologické východiská ako aj pohľad na dejiny, modely a formy misijnej činnosti. Niektoré teoretické poznatky zo štúdia misiológie, ktoré autor uplatnil pri tvorbe publikácie, reflektuje vo svetle svojich misijných skúseností v rôznych častiach sveta.Ladislav Bučko – misijný pracovník a učiteľ misiológie, dekan Fakultného inštitútu misijnej práce a tropického zdravotníctva sv. Jána Pavla II. na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave. Je absolventom kybernetických a teologických štúdií. Venuje sa skúmaniu misijných modelov a stratégií v rozvojových komunitách. Pôsobil v oblasti misie a rozvoja na Ukrajine, v Rusku, Arménsku, Kazachstane, Keni, Burundi, Kambodži, Vietname a na Slovensku.

Kněžna a světice Ludmila je postavou stojící na počátku českých dějin. Je první historicky známou českou ženou, manželkou panovníka a světicí. Můžeme ji také označit za první ženu v čele českého státu, či alespoň toho útvaru, z nějž postupným vývojem český středověký stát vznikl. Sňatkem s prvním doloženým českým knížetem z rodu Přemyslovců, Bořivojem, vstoupila Ludmila do historie a stala se pramátí našeho prvního panovnického rodu. S jejím příběhem je spojena i christianizace Čech, kterou podle legend na Moravě zahájil Bořivoj, jenž pak jí a vnukovi Václavovi přenechal pomyslnou zakladatelskou pozici. Václav, patron české země, byl Ludmilou v křesťanské víře vychováván a postaral se též o počátek jejího kultu. Ludmila poté vstoupila do českých dějin jako světice a její osobnost dodnes inspiruje nejen politiky, církevní činitele nebo umělce v Čechách i mimo ně.Kniha je přehledným souhrnem poznatků o Ludmile, její době, ale také o "druhém životě", který vstupuje již do dvanáctého století svého trvání.

Tomáš Halík. Osobní svědectví o hledání vlastní cesty v duchovním životě, ve filozofii i ve společnosti. Kromě osobních témat (vzpomínky na dětství, studentská léta, konverze, kněžské svěcení, působení v roli psychoterapeuta, polistopadové období aj.) reflektuje vývoj v české společnosti a církvi. Čtenář v knize nalezne i vzpomínky na významné osobnosti – J. Reinsberga, J. Zvěřinu, V. Bendu nebo zamyšlení nad tématy, jako je hlubinná psychologie, krize víry, sekularizace. Kniha je nově doplněna o CD, na němž T. Halík čte vybrané části knihy.

Publikace známého historika Jaroslava Šebka představuje působení a odkaz pontifiků, kteří vstoupili do dění ve dvacátém století a na počátku třetího tisíciletí. Do výběru jsou zahrnuti i dva papežové, kteří svůj úřad sice zastávali ještě v předminulém století (Pius IX. a Lev XIII.), avšak důsledky jejich politiky se promítaly i do věku následujícího. Dvacáté století a současnost jsou zajímavé z hlediska postupné proměny papežů coby monarchů do jejich podoby pastýřské. Navíc nám poslední léta nabídla ojedinělý historický úkaz, kdy se v hektickém tempu odehrávají viditelné změny přímo před našima očima. Před rokem začala psát novou kapitolu moderního papežství dobrovolná rezignace Benedikta XVI. Jeho odstoupení dalo do pohybu bez nadsázky revoluční vývoj, když u kormidla Petrovy lodičky stanul jako jeho nástupce František, papež v mnoha ohledech nevšední. Přestože od jeho volby uplynul jen rok a půl, je už nade vši pochybnost zřejmé, že jeho pontifikát ovlivní i jeho nástupce. X. svazek Edice Český ČAS představuje moderní papeže především ve vztahu k dění v evropské katolické církvi. Podstatnou součástí jsou však i kapitoly, zabývající se vztahem Vatikánu a jednotlivých pontifiků k českým zemím. Originální pohled v tomto směru přinášejí zejména materiály z Tajného vatikánského archivu a Historického archivu Státního sekretariátu, které doposud nebyly v české reflexi vztahů s papežstvím příliš zohledněny. Kniha tak přináší nejen obecné, přehledně setříděné informace, ale také nové poznatky a překvapivé souvislosti, díky čemuž poskytne poučení a podněty k zamyšlení jak odborné, tak i široké veřejnosti.

Súborné vydanie esejistickej tvorby od roku 1978. Jej inšpiráciou je silná vnútorná potreba vyjadriť sa k dianiu, reagovať na spoločenský vývin i bežné ľudské stretnutia. Autor (1958) prešiel krutou školou totality, jeho literárne a disidentské aktivity upútali pozornosť bezpečnostných orgánov. Popri radosti z nadobudnutej slobody, nezastieral si oči pred novodobými ujarmeniami najrôznejšieho druhu. A neustal ani vo svojom životnom nasmerovaní – naďalej rieši základné otázky morálneho realizmu, zmyslu života, medziľudských vzťahov, či pozdvihovania človeka, polemizuje, skúma, hľadá... Vychádza, z hlbokého kresťanského i historického poznania, pričom jeho štýl je konkrétny, zrozumiteľný a zaujímavé myšlienky podčiarkuje humorom. Preto, i pre pozoruhodný časový oblúk, môže by jeho tvorba zaujímavým čítaním, ozajstným „svedectvom času“.

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislava 21.-22. septembra 2010. Ústav pamäti národa v spolupráci s občianskym združením Pamäť národa, Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, Európskou sieťou Pamäť a Solidarita a Nordost-Institut pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Andreja Ďurkovského zorganizoval v septembri 2010 medzinárodnú vedeckú konferenciu s názvom Fenomén Bratislava. Cieľom konferencie bolo popísať udalosti, ktoré ovplyvňovali charakter mesta v minulom storočí. Jedinečnosť mesta, ktoré sa vyznačovalo multikultúrnym a multietnickým charakterom poskytuje dobré možnosti na výskum nielen historických udalostí a súvislostí, ale aj sociálnych a demografických štruktúr, náboženskej a kultúrnej rôznorodosti, dopadov represií totalitných režimov voči rôznym skupinám obyvateľstva či ďalších socio-historických fenoménov. Výstupom z podujatia je zborník príspevkov, ktoré odzneli na konferencii a ktoré čitateľom priblížujú roky 1939 – 1989 aj z pozície regionálnych dejín. Publikácia vyšla ako 3. zväzok Spisov Európskej siete Pamäť a Solidarita. 

Zborník z vedeckej konferencie Bratislava 16. novembra 2010. Ústav pamäti národa v spolupráci s Fakultou práva Paneurópskej univerzity a Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov zorganizoval v roku 2010 vedeckú konferenciu s názvom Interpretácia dokumentov Štátnej bezpečnosti. Predkladaný zborník obsahuje všetky príspevky, ktoré na konferencii odzneli a ktoré na vedeckej úrovni analyzujú otázky spojené s právnymi aspektmi agendy ŠtB, vzniku a interpretácie operatívnych, agentúrnych a vyšetrovacích zväzkov či spôsob a pravidlá evidencií Štátnej bezpečnosti a pozmeňovania záznamov v registračných protokoloch. Zborník obsahuje príspevky tak domácich, ako aj zahraničných odborníkov z bývalých komunistických štátov, ktorí sa systematicky venujú tejto téme. Zostavil Peter Jašek.

Monografia Jedno storočie v Prievidzi (Dejiny Židovstva na hornej Nitre) autorov Ješajahu A. Jelínka, Otta Gubiča a Erika Kližana mapuje dejiny židovských komunít v regióne hornej Nitry, konkrétne v meste Prievidza a okolitom kraji. Popisuje vývoj židovského osídlenia, doloženého už od 16. storočia. Analyzuje nielen formovanie a fungovanie tradičných židovských ustanovizní (náboženská obec, synagóga, škola a cintorín) ale aj ich podnikateľské a spoločenské aktivity. Šíriaci sa antisemitizmuz v Európe v 30. rokoch 20. storočia najskôr ovplyvňoval región iba prílivom utečencov, no vzápätí dovtedy viac-menej tolerantná existencia aj s miestnou nemeckou komunitou začala byť problémová.Proces arizácie židovského podnikateľského i osobného majetku dokladajú konkrétne početné príklady, v ktorých však veľkú úlohu hral aj ľudský faktor. Nie všetci obyvatelia s takýmto spôsobom zaobchádzania so Židmi súhlasili. Špecifickou bola existencia najskôr koncentračného, neskôr pracovného tábora na pomedzí obcí Laskár a Koš. Práve tento tábor bol, paradoxne, strojcom záchrany mnohých Židov z Prievidze a okolia. Tragédiu hornonitrianskeho Židovstva dokladá unikátny pokus o zostavenie menoslovu obetí holokaustu. Poslednou kapitolou je záznam o čiastočnom obnovení života židovskej komunity v Prievidzi, ktorá však zanikla v roku 1949. 

1. časť: Generálne zhromaždenia. Generálne zhromaždenia Svetového kongresu Slovákov sa konali podľa prvých platných stanov, ktoré boli schválené na zakladajúcom generálnom zhromaždení v Toronte 19. júna 1971. Dokumenty boli odrazom programového a ideového zamerania kongresu a reagovali na aktuálny politický vývoj na Slovensku aj v zahraničí.Do edície sú zaradené všetky dokumenty, ktoré vzišli z Generálnych zhromaždení SKS, a tvorí ju celkovo 44 dokumentov opatrených vedeckým aparátom. Zväčša išlo o rezolúcie, deklarácie, vyhlásenia, memorandá, ohlasy, príhovory alebo listy. Publikáciu zostavila historička ÚPN Beáta Katrebová Blehová.Pre lepšie oboznámenie sa čitateľa s dejinami SKS bola do úvodnej časti edície zaradená štúdia podrobne mapujúca históriu generálnych zhromaždení v kontexte studenej vojny a normalizačného režimu v Československu v 70. a 80. rokoch.

Štátna bezpečnosť a politické spravodajstvo na Slovensku v rokoch 1945-1948. Súčasný slovenský historik z radov mladšej generácie približuje prácu odboru Povereníctva vnútra, ktorý na Slovensku vykonával v rokoch 1945-1948 spravodajské a štátnobezpečnostné úlohy. Túto inštitúciu približuje ako činiteľa, ktorý do (česko)slovenských dejín zasiahol výrazným spôsobom, a taktiež skúma optiku nazerania jej zamestnancov na dobové dianie, motivácie ich konania a ďalšie relevantné faktory. Autor je absolventom doktorandského štúdia zo slovenských dejín a pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Zaoberá sa najnovšími slovenskými dejinami a pôsobením spravodajských služieb.

krížová cesta gulagom. Kniha približuje čitateľovi otrasné, ale pravdivé svedectvo o živote násilne odvlečeného človeka. Dramatické obdobie dvoch svetových vojen, vzostup aj pád komunizmu, vysoké kvality ľudského umu, ale i poklesky a najnižšie vášne ľudského hyenizmu… Práve takáto realistická scéna dotvára atmosféru beletricko-faktografického diela, zachytávajúceho osud nespravodlivo odsúdeného storočia. Autorka na základe spomienok svojho otca rozpráva o neznesiteľných zážitkoch nevinných a odvlečených občanov, ktorí sa v prebehu niekoľkých okamihov ocitli v krutých okovách NKVD. Napokon kniha poskytuje ešte jeden rozmer: hlavná postava príbehu zažíva v neľudských podmienkach vlastný očistec, objavuje sám seba a napokon Boha. Vierou v neho a s ním prekonáva „neprekonateľné“, duševne dozrieva a vracia sa domov. Po celý čas internovania a aj po návrate nachádza silu v slabosti, vo viere a v odpustení. Každá jedna kniha obsahuje originálne, vlastnoručne podpísané venovanie od autorky.

La ricostruzione della prospettiva teologico-pastorale di Sergio Lanza. Publikácia je špecifická v tom, že je v talianskom jazyku, dotýka sa oblasti pastorácie.Titul je: Verbum caro factum est. La ricostruzione della prospettiva teologico-pastorale di Sergio Lanza.Preklad: Slovo sa telom stalo. Rekonštrukcia teologicko-pastoračnej perspektívy u Sergia Lanza.Publikácia ponúka nové prístupy a pohľady na Pastorálnu teológiu i celú pastoračnú prax Cirkvi. Predstavuje teológiu jedného z najvýznamnejších talianskych pastoralistov, ktorý veľmi aktuálne reflektuje Druhý vatikánsky koncil a jeho požiadavky pre činnosť Cirkvi.

Kronika velkých objevů. Kronika nejpozoruhodnějších objevů, které se v Egyptě podařily, od Rosettské desky po Údolí zlatých mumií.Kniha pokrývá šíří záběru všechna období egyptské historie od Předdynastické doby po dobu Římskou a všechny oblasti země od nilské delty po Núbii.

Humbert z Romans († 1277), pátý magistr Řádu kazatelů, ve svém okružním listu adresovaném celému řádu rozebírá tři řeholní sliby, poslušnost, chudobu a čistotu, a s nimi spojené ctnosti, pokoru a trpělivost. Jeho cílem je povzbudit bratry v jejich povolání kazatelů Slova a připomenout jim základy řeholního života a dominikánské spirituality. Humbertův pohled je realistický, nepřehlíží lidskou omezenost, slabost a hřích, ani nezastírá náročnost kazatelského povolání. Zároveň je však plný naděje a důvěry, neboť ví, že člověk ve svém úsilí nezůstává bez pomoci a je schopen obstát v síle Boží milosti. Realismus, důvěra v člověka opírající se o důvěru v Boha, střízlivost a prostota, humor a radostnost, to jsou některé z rysů dominikánské spirituality, které vyzařují i z Humbertova dopisu. Následování a hlásání Slova ovšem není vyhrazeno pouze řeholníkům či dominikánům. Je to podstata každého křesťanského života, bez ohledu na dobu a životní stav. Humbertův dopis tak může poskytnout cenné postřehy a rady každému čtenáři, který zaslechl volání Slova, touží žít pro něj a s ním a sdílet ho s ostatními.Z latinského originálu přeložil a poznámkami opatřil Efrem Jindráček OP. Předmluvu k českému vydání napsal Bruno Cadoré OP, 87. magistr Řádu kazatelů.

Ačkoli Boethius (480-cca 526) není pro veřejnost příliš známou postavou, patří mezi nejvýznamnější osobnosti své doby. Jeho dílo ovlivnilo celé následující dějiny filosofie a teologie. Kromě jiného je mu připisováno pět teologických traktátů: autor v nich řeší především trinitární a christologické problémy, které souvisejí s nově se objevujícími herezemi (arianismem, monofysitismem, nestorianismem).

Dokument papežské biblické komise z r. 1984 představuje základní současné přístupy k osobě Ježíše Krista.

Sedmý svazek edice Patristika obsahuje pět promluv svatého Augustina o modlitbě Otče náš. (Poslední promluva byla objevena teprve nedávno a ohledně Augustinova autorství panují jisté pochybnosti.) Jedná se o promluvy, které Augustin pronesl v rámci mystagogické katecheze určené kandidátům křtu, v nichž jim byla modlitba Páně, její smysl i důvod, proč se ji vůbec modlit, svěřena jako jeden z velkých pokladů církve. Augustin si modlitby Páně nesmírně cení jako „každodenní modlitby za naši spásu“. Chápe ji jako pravidlo, jak se má křesťan k Otci obracet, a dokonce vzor veškeré křesťanské modlitby, takže se křesťané nemají modlit nic jiného než to, co je v otčenáši obsaženo. Úvodní slovo, překlad a komentář David Vopřada.

Úkolem hierarchie je hledat a vyjevovat v konkrétní historické situaci pravou cestu víry. Hierarchie ale tento úkol nemůže vykonávat svévolně, nýbrž výlučně jako službu víře celého společenství a v jistém ohledu také ve spolupráci s ostatními věřícími. Ve hře je tedy identita křesťanství, katolicity. Mezinárodní teologická komise v dané věci připomíná, že laici mají aktivní roli v uchovávání, prožívání, prohlubování, formulování a předávání pravé víry. Podotýká se, že od prvních staletí až do novověku to byli právě laici, kteří udržovali víru v některé pravdy mnohem jasněji a pevněji než biskupové a teologové...

Scholastická teologie jako svébytný způsob zpracování a tradování teologické látky ovládala univerzity od jejich vzniku až na práh moderní doby. Setkání s ní se tak nevyhne nikdo, kdo se zabývá duchovním světem středověku a raného novověku: teologa budou více zajímat myšlenkové postupy a obsah scholastických traktátů, kulturního historika zase vnější rámec školského provozu, oba však ocení příručku, která je přehledně a při zachování přiměřeného rozsahu uvede do vývoje a mnohotvárnosti scholastické teologie. Leinsleho kniha tento úkol plní dobře a spolehlivě, jak o tom svědčí již vydané překlady do angličtiny a maďarštiny.

Genderové role, jejich původ a vývoj. Do jaké míry jsou pravdivá klišé týkající se mužských a ženských rolí? V čem spočívají rozdíly? Jak se na nich podílí dědičné faktory a jak výchova? Jak pohlavní role ovlivňují naše jednání? Přístupnou a přesto fundovanou formou odpovídá autor na tyto a mnohé další otázky. Ukazuje, jak se na vývoji pohlavních rozdílů velmi komplexním způsobem podílejí jak fyzické, psychické, tak i společenské faktory, a jak je pohlavně specifické jednání ovlivňováno od počátku naším očekáváním.

Autor, známý u nás dílem Důstojnost lidského života, formuluje v této své knize nová stanoviska k problémům, které přinesly objevy reprodukční biologie a sexuální psychologie. Nevyhýbá se žádným z kontroverzních témat současného života (předmanželské sexuální vztahy, nemanželské životní partnerství, církev a druhé manželství, homosexualita, znásilnění a potrat). Těžiště knihy tvoří současný pohled na základní otázky sexuality a její funkce v mezilidských vztazích.

Mimoriadne vydanie pri prvom výročí smrti Milana Rúfusa. Cyklus jeho úvah, ktoré predniesol sám autor pod názvom Epištoly na sviatočné dni v Československom rozhlase na Vianoce roku 1968, vydal Tatran v Bratislave pre svojich priateľov na prelome rokov 1969 – 1970 ako príležitostnú publikáciu v náklade 999 výtlačkov. Zvukový záznam v archíve rozhlasu sa, bohužiaľ, nezachoval. Rúfus sa týmito otvorenými listami, po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968, prihováral „urazenému národu“, do ktorého vrazila „tvrdým rohom história“. Boli to slová múdreho básnika, nie politika, slová „svedomia národa”. Uplynulo vyše štyridsať rokov od pamätného šesťdesiateho ôsmeho a jeden rok od odchodu Majstra do večnosti, ale aktuálnosť jeho myšlienok je trvalo naliehavá. Už samotné témy Epištol sú trvalé, neprispôsobivé módnosti – národ, deti, údel, pravda. Rúfusove úvahy majú hĺbku i tvar, niet k nim čo dodať a nebodaj „rozrieďovať nažité“. Žiadne epilógy, doslovy či záverečné slová nemôžu totiž vystihnúť erudíciu, originalitu, súvzťažnosti a morálne posolstvo diela veľmajstra slovenskej poézie a filozofie. Jeho slová len treba nechať na seba pôsobiť a premieňať na činy to, čo dokážeme. Štyri epištoly k ľuďom teraz čitateľom-poslucháčom vo zvukovom zázname na CD tlmočia Jozef Šimonovič a Ladislav Chudík, s improvizáciami Jozefa Luptáka na violončele.

Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov VIII. Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 20. – 22. apríla 2009 v aule Pázmáneum Trnavskej univerzity, prezentuje 28 príspevkov mladých historikov venujúcich sa dejinám Slovenska v rokoch 1939 - 1945. Zborník zachytáva obdobie od salzburských rokovaní v lete 1940 až do vypuknutia povstania na jeseň 1944. Príspevky sú zoradené do štyroch tematických kapitol: Politika a spoločnosť, Zahraničnopolitické aspekty, Armáda a Hlinkova garda, Hospodárstvo, cirkev a šport. Jednotlivé štúdie prinášajú nový pohľad na doteraz nespracované biele miesta v slovenskej historiografii dejín 20. storočia.