365 dní s dušami v očistci

Recenzia z blogu

Napriek skutočnosti, že meno autorky knihy 365 dní s dušami v očistci – Susan Tassoneovej nie je na Slovensku veľmi známe, oceňujem aktivitu vydavateľa slovenskej verzie tejto knihy Zachej.sk, že sa rozhodol sprostredkovať nám takúto hodnotnú publikáciu. V podvedomí mnohých ľudí je zakorenená myšlienka, že modlitbám za duše v očistci je vyhradené krátke obdobie niekoľkých dní v novembri. A práve kniha 365 dní s dušami v očistci nás vyvádza z tohto obrovského omylu. V krátkych denných zamysleniach nás nabáda, aby sme denne aspoň pár minút venovali modlitbe a myšlienke na úbohé duše v očistci.

Susan Tassoneová pri zostavovaní tejto knihy vychádza z učenia Katolíckej cirkvi, že zomrelí, ktorí verili v Boha a milovali Boha i blížnych, no zomreli v nedokonalosti, sa môžu po smrti zdokonaľovať v očistci. „Hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti.“ (KKC, č. 1030). „Tieto duše si v očistci nemôžu získať žiadne zásluhy, ale pasívne tam trpia. Modlitby a skutky živých im však môžu priniesť zásluhy a úžitok.“ (KKC, č. 1032).

Kniha má veľmi praktický formát A5 a pevnú väzbu, vďaka čomu je možné ju naozaj používať a čítať každý deň bez väčšieho rizika rýchleho opotrebenia. Každému dňu v roku je venovaná jedna strana. Po krátkom citáte zo Svätého písma nasleduje myšlienka niektorého svätca či iných múdrych ľudí na tému očistec a duše v očistci. Samotné zamyslenie je napísané formou kratučkej vety, no o to viac výstižnej, ktorá priam pozýva k úvahe. Každý deň je zakončený modlitbou: Odpočinutie večné daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji. Amen.

Kniha nie je len zborníkom modlitieb a úvah o očistci. Pre mňa sa zároveň stala aj zdrojom nových poznatkov a vedomostí. 10. január v knihe je venovaný sile gregoriánskych omší. Predtým som nevedela, aký úžasný prísľub v sebe nesú tieto sväté omše. Veľmi inšpiratívne je aj zamyslenie tohto dňa: „Dajte si do závetu vykonanie gregoriánskych svätých omší. Sú tým najväčším darom, aký môžete dať sebe a svojim drahým zosnulým.“ (str.26)

Ďalším prínosom tejto knihy je správne pochopenie očistca a neskreslená predstava o tomto mieste. „Očistec nie je dom hrôzy. Je to miesto, kde sa prekonáva plytkosť a sebectvo. Je to čas duchovného rasu a dozrievania. Nepochybne vedie k blaženému nazeraniu na Boha…“ (str. 35)

Modlitby a obety, ktoré prinášame za duše v očistci sú na osoh nielen úbohým dušiam, ale aj nám samým. Ak naším pričinením vyslobodíme dušu z očistca, získavame v nebi veľkého orodovníka. Druhý dôvod, prečo sa máme modliť za duše zomrelých veľmi výstižne objasňuje sv. Kajetán: „Tí, čo v tomto živote zabúdajú na zosnulých, podľa môjho názoru nebudú mať v očistci účasť na dobrých skutkoch a zbožných modlitbách, hoci druhí ľudia za nich obetujú veľa modlitieb. Veriaci, ktorí úplne nezabúdajú na trpiace duše, ale zriedka na ne myslia, neprídu o svojich priateľov a orodovníkov, ale z ich pomoci a útechy nebudú mať veľký úžitok.“ (str. 36)

A toto je zároveň veľká výzva pre nás. Boh naše úsilie pomôcť tým, čo si už sami pomôcť nemôžu odmení tak, že bude modlitby a obety prinášané po našej smrti za nás, ukladať na našu „mištičku váh“, aby sme sa tak mohli čím skôr dostať do večnej radosti.

Autorka recenzie: Monika Bugáňová