Prečo byť kresťanom?

Recenzia z blogu

Timothy Radclife je dominikánom, ktorý žije v kláštore v Oxforde. Čitateľov a poslucháčov na celom svete fascinuje svojím hlbokým pohľadom, ktorým preniká do podstaty kresťanského povolania, ale i láskavým prístupom doplneným príznačným anglickým humorom.

Kniha s názvom Prečo byť kresťanom? pokladá zdanlivo jednoduchú otázku. Avšak odpoveď už vôbec nemusí byť ľahká. Ja osobne sa vždy zamyslím a rozmýšľam, čo povedať. Nechcem, aby môj život bol len plný slov bez skutkov. Radšej nech za mňa hovoria moje činy. To by malo byť dôkazom kresťanského života. V činnostiach takéhoto života by sa mala prejavovať nádej, sloboda, šťastie.

Publikácia sa číta náročnejšie. Nie je to kniha, ktorú si vezmete večer do postele a oddychujete, poprípade pri nej aj zaspíte (nedovoľuje vám to ani hrúbka knihy – krásnych, hoci náročných 286 strán). Počas čítania musíte byť bdelý, pretože vás pozýva k zamysleniu sa nad bežnými vecami s ktorými sa neustále stretávame a niektorými aj bojujeme.

Autorovo rozprávanie je tlmočenie vlastných názorov založených na pastoračných skúsenostiach, ako aj prepájanie myšlienok významných osobností a zároveň poukazovanie na súčasný stav spoločnosti. Vyzdvihuje nádej, ktorá nie je vždy zrejme interpretovaná rovnako. Čitateľovi predostiera možnosť zamyslenia sa nad vlastnými postojmi k riešeniu problémov, pričom zameranie len na seba samého nie je tým najlepším a najsprávnejším. Je potrebné, aby sme začali vnímať i širšie súvislosti. Nielen úzkoprso sa držať niečoho a nechcieť od toho upustiť. O hľadaní nádeje píše autor nasledovne: „Mať nádej v Kráľovstve neznamená vlastniť cestovnú mapu. Skôr nás jej zbavuje. V oboch prípadoch dôverné priateľstvo prvých kresťanov s Pánom rástlo, keď stratili istotu, v tom, čo ich očakáva. V prvom prípade im dal dar svojho tela, v druhom evanjeliá. Nemali by sme sa teda kríz báť. Cirkev sa zrodila z krízy nádeje. Krízy sú špeciality našej kuchyne. Obnovujú nás. Kríza, ktorú zažívame teraz, je veľmi nepatrná kríza“ (s. 27).

„Nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že niečo má zmysel, nech už to dopadne akokoľvek“ (s. 28). Povzbudivé a múdre. Máme nádej, že raz pochopíme všetko pre čo žijeme, prečo sa veci dejú určitým spôsobom – či už sú to okolnosti šťastné, smutné, víťazné, alebo ubíjajúce. Keď si toto uvedomíme, dostávame inú perspektívu, inú víziu. Ako keby začalo všetko do seba zapadať. Majme nádej, nestrácajme ju! Hoci „naše sny sú malé, a ak ich Boh rúca, pozýva nás, aby sme sa vydali do oveľa širších priestorov jeho života. Boh nás oslobodzuje od obmedzených ambícií, aby sme sa naučili dúfať odvážnejšie“ (s. 38).

Zaujímavý je pohľad autora na súčasnú spoločnosť: „napriek nesmiernemu nárastu bohatstva v mnohých európskych krajinách trpíme kolektívnou depresiou. Všade v médiách môžeme vidieť, kde sa bojuje, vraždí. Koľko mladých ľudí užíva drogy, ľudia sú pohltení informáciami“ (s. 21). Je príliš veľa dôvodov, prečo sa začať obávať, byť sužovaní. Boh nás však pozýva k tomu, aby sme nestrácali nádej, hľadeli do budúcna, nedali si myšlienky zastrieť strachom. V tomto prípade je strach ten najhorší nepriateľ. Snažme sa byť odvážnejšími – nebáť sa prehovoriť, povedať svoj názor, spraviť prvý krok.

Čo môže byť predmetom našej nádeje? Tajne dúfať, že niečo dopadne tak, ako by sme chceli. Len čo keď sa to tak nestane? Sme rozčarovaní – myslíme si, že Boh na nás zanevrel.

Ak nechceme zostať na jednom mieste, skvelým odrazovým mostíkom je táto kniha. Moje postoje zmenila. Tak prečo nie i vaše? Svet sa nestane lepším, len tak, že si to prajeme. Môže začať snahou každého jedného z nás. Dôležitý je prvý krok. Postupne sa pridajú ďalšie. Ako sa pridajú kroky, pridajú sa i ďalší ľudia. Preto – nachádzajme cesty k sebe.

Za zmienku určite stoja i jeho ďalšie knihy: Prečo chodiť do kostola?, a Vrhni sa do vody, ktoré si raz rada prečítam.

Autorka recenzie: Júlia Štefeková

Vydavateľská anotácia

Prečo byť kresťanom? je originálna kniha napísaná v období, ktoré naliehavo potrebuje originálne riešenia.

Prečo byť kresťanom? Človekom zameraným na Boha, ktorý je zmyslom všetkého. Ak niekto považuje náboženstvo a vieru iba za niečo „užitočné“, potom ho redukuje iba na spotrebný produkt. Ak však smerujeme k Bohu, malo by sa to odraziť aj na našom živote. To nie je moralizovanie. Kresťan väčšinou nie je lepší ako ktokoľvek iný. Život kresťanov by však mal byť poznačený určitou formou nádeje, slobody, šťastia a odvahy. Ak to tak nie je, prečo by niekto mal uveriť čo len slovo z toho, čo hovoríme?

Timothy Radcliffe dosiahol v tejto novej knihe vrchol svojej tvorby. Píše ju s prezieravosťou proroka. Jeho dôvody pre prijatie kresťanskej viery sú hlboko katolícke a zároveň hlboko ľudské. Pozoruhodné sú Radcliffeove argumenty interpretácie kresťanského posolstva štylizované v hlbokom pochopení ľudskej povahy, problémov a strachu moderných ľudí. Radcliffe sa nestavia do polohy teológov odtrhnutých od reality bežného života, a predsa jeho chápanie evanjelia je hlboko teologické.

Kontext tejto knihy je veľmi široký. Zakladá sa, okrem iného na hlbokých Radcliffeových pastoračných skúsenostiach, ktoré získal pri rozhovoroch s ľuďmi prežívajúcimi problémy v manželstvách, s ľuďmi zápasiacimi s otázkou celibátu, s tými, ktorí sa snažia pochopiť podstatu cirkevnej autority a tými, ktorí sa usilujú zostať verní Cirkvi, ktorá považuje ich sexuálnu orientáciu za „neregulárnu“. Hlavná myšlienka tejto knihy znie: Čím lepšie rozumieme evanjeliu, tým sme otvorenejší voči vonkajšiemu svetu.